Útvary Prezidenta SR

Čestná stráž Prezidenta SR

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky

Poštová adresa

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky
Štefánikova č. 2
811 05 Bratislava 1

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky podľa § 5 odsek 1, zákona 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky zabezpečuje úlohy súvisiace s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl, velením Čestnej stráži prezidenta a výkonom právomocí prezidenta podľa § 7 ods. 3, zákona 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR. Podieľa sa na zabezpečovaní úloh súvisiacich s výkonom ústavných právomocí prezidenta.

Prezident podľa § 7 ods. 3, zákona 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám, schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky, schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta, zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom a zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.

Náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky je generálmajor Ladislav Dovhun.

Velenie

plukovník Ing. Marián MӒSIAR

Veliteľ Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky
generálmajor Ing. Ladislav DOVHUN, MA

Náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky

Poslanie

Čestná stráž prezidenta SR ako vojenský útvar je neoddeliteľnou súčasťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jedinečné postavenie útvaru, úlohy a použitie čestnej stráže upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Hlavné úlohy

Hlavné úlohy útvaru:
1. Vykonávanie čestného stráženia sídla prezidenta Slovenskej republiky a hostí prezidenta Slovenskej republiky v tomto sídle,
2. Organizovanie a vykonávanie vojenských pôct, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky,
3. V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta Slovenskej republiky a obrany jeho sídla.

Čestná stráž prezidenta SR sa tiež podieľa na riešení úloh súvisiacich s domácim krízovým manažmentom. Najvýznamnejšie úlohy boli predovšetkým tie, ktoré súviseli s opatreniami v boji proti pandémii Covid-19 a úlohy spojené s riešením migračnej krízy po začatí ruskej agresie voči Ukrajine.
Čestná stráž poskytuje svoj príspevok aj do mierových misií v rámci medzinárodného krízového manažmentu, predovšetkým do misií UNFIYCP a EUFOR ALTHEA.

Čítať viac
História

Dňa 1. januára 1993 vznikla Armáda Slovenskej republiky. Na základe nariadenia Velenia armády SR č. 01051 z roku 1993 prišlo k organizačným zmenám
a ,,Bratislavský" Strážny prápor bol reorganizovaný na Pluk hradnej a čestnej stráže a od 1. októbra 1995 Pluk čestnej stáže. Základný predpis Armády SR Zákl-1 definoval čestnú stráž ako vojenskú jednotku určenú na vzdávanie pocty, podriadenú veliteľovi posádky a náčelníkovi posádkovej správy.

Pluk tvorili dva prápory čestnej stráže. Jeden z práporov bol určený na plnenie úloh pre prezidenta Slovenskej republiky a druhý plnil úlohy v zmysle jednotného štátneho protokolu v prospech ostatných ústavných činiteľov a najvyšších vojenských funkcionárov. Miesto výkonu čestného stráženia sa po rozdelení ČSFR stal od 2. marca 1993 Bratislavský hrad, neskôr od 24. novembra 1993 Primaciálny palác a od 30. septembra 1996 Prezidentský palác (Grasalkovičov palác).

Vznik samostatného útvaru Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, ako ho vnímame dnes, sa viaže k 1. augustu 2001, v súvislosti so schválením zákona č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách SR.

Vznik útvaru Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, ako ho vnímame dnes, sa viaže k 1. augustu 2001, v súvislosti
so schválením zákona č. 321/2002 Z. z. o Ozbrojených silách SR.

Čítať viac