Prejav spolupatričnosti kolegov

V utorok 4. februára 2020 v poobedňajších hodinách prijal veliteľ  11. mechanizovaného práporu v Martine podplukovník Rudolf Ďurník v priestoroch veliteľstva a štábu pani Mgr. Evu Palovčíkovú Záthureckú, vdovu po zosnulom príslušníkovi 11. mechanizovaného práporu Martin rotnom Stanislavovi Palovčíkovi, ktorý náhle zomrel 27. novembra 2019. Pri tomto stretnutí a rozhovore jej odovzdal symbolický certifikát na sumu 1200 eur ako prejav spolupatričnosti kolegov a príslušníkov OS SR pri tejto smutnej udalosti. Do zbierky, pre rodinu zosnulého rotného Stanislava Palovčíka  ktorú zorganizovala Vojenská podporná nadácia sa zapojili nielen príslušníci 11.mpr Martin, ale aj iní príslušníci OS SR za čo im patrí obrovské „Ďakujem“. „Viem že tieto peniaze a ani peniaze, čo boli odovzdané z dobrovoľných zbierok príslušníkov 11. mechanizovaného práporu Vám nevrátia Stana, ale určite Vám pomôžu vo Vašej ťažkej životnej situácií“ povedal podplukovník Ďurník.

Rotný Stanislav Palovčík patril medzi vojakov s bohatou vyše dvadsať ročnou vojenskou kariérou v Martine. Práve s týmto mestom boli späté najkrajšie roky jeho života. Svoju vojenskú kariéru začal 1. 1. 1999 na funkcii vodič BVP, následne si prešiel mnohými funkciami až po  funkciu veliteľ družstva 11. mpr v hodnosti rotný. Na tejto funkcii zotrval do posledného dňa svojho krátkeho, zato bohatého života. Stano sa ale neuspokojil len s kariérou vojaka, profesionála tu doma na Slovensku. Vždy ho to ťahalo za niečím, čo nie je dostupné a dopriate všetkým. Svedčí o tom aj skutočnosť, že celkom 8 krát bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

„Stano bol vojak telom i duchom. Odkedy sme sa spoznali som vnímala, že v jeho hrudi bije srdce bojovníka. Občas „bojoval“ i so mnou a občas zvykol tento boj aj vyhrať. Stano bojoval i s chorobou. A hoci bola choroba mocnejšia a porazila ho, nevyhrala. Prečo? Pretože Stano žil život intenzívne. Mal veľa kamarátov, kolegov, známych, ktorým síce chýba, ale zanechal v nich veľa spomienok i zážitkov, na ktoré sa nezabúda. A hoci tu už nie je vo fyzickom tele, žije naďalej v srdciach všetkých, ktorí mali tú možnosť spoznať ho a niečo s ním prežiť. A Vám všetkým by som chcela v mene svojom, v mene Stanovom a v mene nášho syna Miška veľmi pekne poďakovať za podporu, pomoc a spolupatričnosť. Verím, že tak ako Stano obohatil Vaše životy aj vy ste obohatili ten jeho. Ďakujem“.

                                                                                                          Eva Palovčíková