Vďaka vám hrdinovia Dukly

Prvýkrát pod novým názvom ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sme si 6. októbra pripomenuli 72. výročie najväčšej horskej operácie na východnom fronte. Na slávnostnom akte na cintoríne čs. vojakov v Duklianskom priesmyku si pamiatku hrdinov Dukly uctil predseda vlády SR Róbert Fico, minister obrany Peter Gajdoš, náčelník Generálneho štábu OS SR generál Milan Maxim, delegácia z Českej republiky pod vedením námestníka ministra obrany Tomáša Kuchtu, zástupcovia vojenského diplomatického zboru akreditovaného na Slovensku, predstavitelia štátnej správy a samosprávy Prešovského samosprávneho kraja, okresu a mesta Svidníka, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, priami účastníci bojov, zástupcovia OS SR, ako aj miestni obyvatelia.
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - rozhodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska novelu podpísal 3. decembra 2015.
Predseda vlády Robert Fico pri pamätníku čs. vojakov vyjadril vieru, že podobne ako on, aj prítomní dejiny nevnímajú len ako nejaké udalosti alebo letopočty, ale ako príležitosť na obrovské ponaučenie. "Možno v mnohých prípadoch príležitosti na záchranu vlastného národa," dodal. Podľa neho je Dukla miestom nielen obrovskej odvahy a obetí, ale je aj príkladom toho, čo môže vojenské besnenie priniesť. "Chcel by som odporúčať každému, kto s takou ľahkosťou dnes hovorí o rinčaní zbraní, každému, kto s takou ľahkosťou hovorí o navyšovaní výdavkov na zbrojenie, každému, kto ukazuje prstom na nepriateľa, aby navštívil podobné miesta, ako je Dukla. Potom s takou ľahkosťou takéto vyhlásenia robiť nebude," uviedol.
Podľa ministra obrany SR Petra Gajdoša bola Karpatsko-duklianska operácia jednou z najťažších a najdôležitejších v našej histórii. "Sloboda prišla z východu, to je realita, to je neodvrátiteľný fakt a tí bojovníci, Slováci, Česi a iní štátni príslušníci, si zaslúžia, aby sme si pripomínali ich obete." Zdôraznil, že najmä mladá generácia, ktorá zabúda na to, ako ťažko sa rodila sloboda a koľko ľudských životov a krvi stála, by mala na tieto udalosti spomínať. Podľa neho by práve mladí ľudia, školy, deti, vnuci, žiaci, mládež mali chodiť na takéto pamätné miesta. Práve pamätník na Dukle sa v tomto roku stal miestom ocenenia vojenských veteránov: Františka Orlovského a Juraja Kollárika pamätnou medailou III. stupňa. Takú istú medailu si z rúk ministra obrany prevzal aj vojak II. stupňa Dušan Križan z hlohovského práporu logistiky, ktorý koncom septembra zachránil dve osoby z domu po výbuchu plynu a mimoriadne bol povýšený do hodnosti nadrotmajster za svoju aktivitu pri medzinárodných cvičeniach a pôsobenie v štruktúrach mnohonárodného práporu vojenskej polície NATO vojenský policajt Peter Očenáš.
Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami. Trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
Delegáciu českých veteránov viedol podpredseda Čs. obce legionárskej brigádny generál v. v. Emil Boček, ktorý pôsobil ako pilot čs. perutí RAF v druhej svetovej vojne. Bol v nej aj brigádny generál v. v. Miloslav Masopust. V bojoch o Dukliansky priesmyk bol ranený. „Oproti stovkám mojich bojových kolegov, ktorí v bojoch padli som však mal vlastne šťastie,“ skromne dodáva rodák z Volyne pri uctení si pamiatky veliteľa 1. čs. armádneho zboru armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku. Peklom bojov na Dukle prešla ako zdravotníčka aj plukovníčka v. v. Mária Pelcrová.
Obete bojov na Dukle si ekumenickou spomienkou uctili pri pamätníku čs. vojakov Generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby OS SR a OZ SR plukovník Marian Bodolló a starší kaplán prešovského vrtuľníkového krídla nadporučík Ivan Bojčuk. Pri pamätníku sovietskych vojakov vo Svidníku zasa pravoslávny vojenský duchovný, riaditeľ Úradu ekumenickej pastoračnej služby OS SR major Vladimír Varga. Práve pri pamätníku tisícov padlých sovietskych vojakov vo Svidníku sa zavŕšil celý priebeh osláv Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.