V priestoroch Centra výcviku Lešť sa od 18. do 22 júla uskutočnil pokročilý lezecký výcvik Mountain summer. Kapitán Igor Lišaník z Odboru špeciálneho výcviku, ktorý ho vedie pripomína, že nadväzuje na základný kurz a je určený pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, ktorí už majú určité skúsenosti z lezenia a z práce s lanom.

     „Horský výcvik nadväzuje na základný kurz. V tomto kurze sa už preberajú zložitejšie lanové techniky, zhotovovanie traverzov, lanoviek. Ale aj zaisťovanie výstupových trás na bezpečný presun väčších organických jednotiek. Účastníci kurzu sa učia, ako urobiť improvizovanú záchranu v skalnej stene. Vojaci sa postupne naučia robiť improvizované sedáky, transport raneného. Teda všetko to, čo im môže v reálnom vojenskom život pomôcť pri prekonávaní rôznych prírodných prekážok,“ objasňuje kapitán Lišaník zameranie kurzu.

     Po príchode vojakov urobili s nimi úvodné testy, aby zistili, ako na tom sú. Čo vedia z lezeckého hľadiska, aké uzly vedia viazať, ako vedia pracovať s lanom. Na základe zistených skutočností potom k nim prispôsobili výcvik. Najskôr ich čakalo lezenie na skalách, neskôr aj reálna záchrana. Venovali sa aj príprave improvizovaných premostení. A na konci kurzu čakali jeho účastníkov skúšky: improvizovaná záchrana v časovej norme. Tá dala inštruktorom odpoveď na otázku, či vojak vie pracovať s lanom, viazať uzly. Keď správne urobí záchranu kolegu, to znamená, že vie správne pracovať s lanom a viazať uzly.

     Podľa kapitána Lišaníka táto skupina je na tom priemerne. Vojaci niečo vedia, sú medzi nimi lepší aj horší. Preto sa museli pri formovaní výcvikových úloh orientovať zhruba na ten stred, aby ho všetci zvládli. Hovorí, že najväčším kameňom úrazu býva, že vojaci neprichádzajú s lanom často do styku. Preto spočiatku je u nich neistota a nedôvera k lezeckým pomôckam. Už zhruba v strede kurzu sa to láme a začínajú im veriť. V kurze sa vojaci naučia predovšetkým práci s lanom.

Veľkou výhodou je, keď na Lešť prídu vojaci, ktorí sa venujú lezeniu, je to ich koníček. Inštruktori hovoria, že hneď vidieť, že sa vedia lepšie pohybovať na skalách, správne sa zaistiť, osadzovať istenia a zlaňovať. Pri záchrane v skalách riešia v kurze ten najhorší prípad, pád prvolezca. Povinnosťou záchrancu je s ním komunikovať, vytiahnuť ho k sebe, poskytnúť mu prvú pomoc a neskôr ho dostať na bezpečné miesto. Také, aby sa z neho dalo zlaniť. Musí ho čím skôr oslobodiť zo sedacieho úväzu, lebo po 20 minútach visenia v ňom môže nastať tzv. ortostatický šok. Stiahli by sa tepny a krv by s nahrnula do hornej časti tela.

     Čatár Anton Osvald z práporu logistiky Hlohovec je zdravotník. Hovorí, že je to pre neho zaujímavá možnosť overiť si svoje schopnosti a ďalej ich zlepšiť. Hory ho priťahujú, rád lezie. „Veľa som sa naučil pri vyprosťovacích technikách na skale a zlaňovaní. Je to dobrý kurz. Pomôže mi v mnohom aj v mojej profesionálnej práci, lebo sa môžu vyskytnúť rôzne situácie.“ Desiatnik Radovan Sučík z nitrianskeho  mechanizovaného práporu je odstreľovač. Obdobný kurz už v minulosti absolvoval. Ale podľa neho aj kurz sa vyvíja, postupne zvyšuje svoje nároky. „Pomáha mi zlepšovať sa v mojej práci. Odstreľovač sa musí vedieť dostať aj v neprístupnom skalnom teréne na výhodnú pozíciu, z ktorej vie najlepšie splniť svoje úlohy. A následne z nej po ich zvládnutí zasa včas zmiznúť, vyhnúť sa prípadnej pasci zo strany protivníka,“ pripomína desiatnik Sučík. Vojak Adrián Kotas z michalovského mechanizovaného práporu je guľometník a od kurzu očakával, že získa nové schopnosti a znalosti, ako prekonať prírodné prekážky.

     Účastníci kurzu si svoje prípravu v Centre výcviku Lešť pochvaľovali aj napriek značnej náročnosti. Po jeho úspešnom ukončení sú absolventi schopní samostatne a bezpečne pracovať v skalnom a horskom teréne s použitím horolezeckých techník a improvizovaných spôsobov lezenia. Svedčí o tom aj osvedčenie o absolvovaní kurzu.