19. januára 2018 uplynulo presne dvanásť rokov, kedy sa len pár kilometrov od slovenských hraníc zrútil vojenský špeciál An-24, ktorý z misie NATO z Kosova viezol štyridsaťtri príslušníkov slovenského kontingentu KFOR. Leteckú katastrofu prežil jediný vojak, dnes major Martin Farkaš. Túto doposiaľ najväčšiu tragédiu v dejinách dvadsaťpäťročnej Slovenskej republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky si v deň výročia na vrchu Borsó, kde vojenský špeciál dopadol a v maďarskej obci Hejce pod kopcom Borsó pripomenuli príslušníci slovenských i maďarských ozbrojených síl, príbuzní obetí a miestni obyvatelia. V rámci slovenskej delegácie si štyridsaťdva obetí najväčšej tragédie v histórii ozbrojených síl pripomenul aj veliteľ 2. mechanizovanej brigády (2.mb) brigádny generál Martin Stoklasa a ďalší z radov 2.mb. Väčšina z profesionálnych vojakov, ktorá pri tragédii zahynula, bola z jednej zo súčasti 2.mb, z trebišovského mechanizovaného práporu.

Súčasťou tohto pamätného dňa bola i zádušná sv. omša v miestnom kostole sv. Štefana Kráľa, ktorú celebroval ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky Mons. František Rábek, spolu s vojenským vikárom plukovníkom Mons. Jozefom Michalovovom. Aktívnu účasť pri slávení sv. omše opätovne prejavila 2. mb doprovodom na orgán. Pietu a úctou štyridsiatim-dvom príslušníkom vzdali profesionálni vojaci a zamestnanci zo štruktúry 2.mb vo svojich posádkach – v posádke Prešov, Trebišov a Michalovce.

Zádušnú sv. omšu, pri ktorej nechýbalo štyridsaťdva sviec symbolizujúcich každého jedného príslušníka z An-24, slávil 19. januára aj priateľ 2.mb Mgr. Radoslav Krenický správca farnosti sv. Štefana, Uhorského, Úbrež. V rozhovore uviedol, „...narodil som sa 19. januára. V tento deň oslavujem so svojimi najbližšími svoje narodeniny. Od osudného pádu vojenského špeciálu už slávim zádušnú sv. omšu za zosnulých. Uvedomujem si, že Slováci vieme veľa i ťažko trpieť, ale aj rýchlo zabúdame. Nikto z pozostalých po tragédii však nezabudne a veriaci ich v tom nemôžu nechať samých. Preto tam kde ma biskup pošle cítim potrebu modlitby za nesmrteľné duše vojakov, ale aj vyzdvihnutie ich obety /hrdinstva/.“

Devätnásty január 2006 ostane navždy v našich srdciach, ako spomienka na obete pádu slovenského vojenského špeciálu An-24. Devätnásteho januára 2018 vyjadrená spolupatričnosť a smútok dokázala, že táto spomienka je aj napriek dvanástim rokom, ktoré uplynuli od tragédie, stále živá.